Ďalší deň ráno sme sa pobalili a vybrali na letisko. Cestou sme sa zastavili v okolitých potravinách a počkali na taxík. Aj napriek tomu, že sme tam už boli tretí deň, nevedeli sme si zvyknúť na jazdenie vľavo. Preto vždy keď išlo oproti auto sme mali pocit, že sa zrazíme. Inak boli tieto cesty veľmi pohodové. Vodiči vždy pôsobili uvoľneno a nehanbili sa ani cestou spievať. 😅
Lietadlom sme sa presunuli do našej ďalšej destinácie, ktorou bol Neapol. Hneď po príchode sme nastúpili na autobus – Alibus, ktorý nás priviezol na hlavnú železničnú stanicu Napoli P. Garibaldi. Keďže bol čas obeda, a už sme boli aj celkom hladní rozhodli sme sa obzrieť po nejakej reštaurácii. Pár minút od stanice sme našli reštauráciu, ktorá mala toľko ocenení, že sa nám skoro ani na fotku nevošli. 😂 Hneď pri príchode sa nás pýtali, či máme rezerváciu. Nakoniec to ale nebol žiaden problém a mohli sme si tak vychutnať pravú Neapolskú pizzu za úplne v pohode cenu.
Po výdatnom obede sme sa išli ubytovať, kde sa nám stala zvláštna príhoda. Ako sme čakali na recepčnú, prišiel za nami jeden muž, a začal nám hovoriť o tom ako túto štvrť ovláda mafia. Prirodzene nás to kúsok vystrašilo, a povedali sme si, že radšej budeme chodievať na ubytovanie skôr.
Po tom ako sme sa ubytovali a trochu si oddýchli, sme sa vybrali pozrieť stanice metra, ktoré patria k najkrajším na svete. A môžeme potvrdiť, že tieto stanice nás veľmi očarili. Keďže ich bolo viac kúpili sme si celodenný lístok na metro, ktorý nás vyšiel iba 4,50€, naviac sme zistili, že to platí nielen na metro ale aj na autobusy či zubačky. Našu cestu metrom sme začali na stanici Garibaldi a postupne sme sa presunuli cez stanice Duomo, Toledo, Dante až na Vanvitelli, ktorá bola na kopci. Odtiaľ sme sa zubačkou zviezli dolu a pokračovali v prechádzke. Cestou na námestie Piazza del Plebiscito sme sa zastavili v Galleria Umberto I.
Keďže bola nedeľa, presunuli sme sa do kostola Santa Lucia a Mare, v ktorom mala byť o 18:30 sv. omša. Avšak zistili sme že o pol sa modlia len ruženec a omša je až o 19:00. Tak sme sa pomodlili po taliansky ruženec 😀 V kostole boli milé sestričky, z ktorých jedna rozdávala čítania a Filip sa na ňu milo usmial, a po chvíľu prišla s otázkou či vie po taliansky, lebo by mu dala aj čítanie. 😄
Po omši sme si v neďalekom supermarkete kúpili niečo na večeru a pobrali sa na ubytko. Najprv sme chceli ísť autobusom, ale keďže mali všetky tabule s časmi vypnuté, nebolo možné sa podľa nich orientovať. Tak sme čakali na zastávke podľa toho čo nám ukazovali Google mapy, no po 30 minutách čakania sme nakoniec išli metrom, ktoré tiež chodí v intervale medzi 6-15 minútami. Preto ak sa chcete niekam dopraviť včas treba ísť v predstihu, lebo pri takejto doprave ťažko sa spoľahnúť na nejaké časy.
Travel and Have Fun 