Neapol – pizza, pasta, tutti bene.

Dnešný deň sme sa vybrali na spoznávanie mesta v ktorom sme boli ubytovaní – Neapolu. Tentokrát sme sa do ulíc Neapolu vydali o čosi neskôr, lebo sme boli viac unavení po včerajšom skoršom vstávaní. Keďže bol sviatok sv. Cyrila a Metoda, o ktorom sme sa si mysleli, že je prikázaný, naša prvá zastávka bola Katedrála sv. Januára inak nazývaná aj neapolská katedrála. Akonáhle sme prišli do kostola, zistili sme, že dnes nie je prikázaný sviatok. A tak sme začali našu prehliadku.

Katedrála je známa relikviou sv. Januára, ktorou je krv. Tá sa, ako sme sa dočítali, skvapalňuje 3 krát do roka. Spravidla takmer vždy na sviatok jeho smrti – 19. januára, ďalším dátumom je každá sobota pred prvou májovou nedeľou, kedy boli jeho telové pozostatky uložené do katakomb.

21. marca 2015 pri návšteve Neapola pápežom Františkom sa krv po pobozkaní ním premenila najprv čiastočne, keď pápež poznamenal: „Keďže krv skvapalnela len z polovice, sv. Januárius nám chce povedať, že ešte musíme pokročiť v konaní dobra“. O niekoľko minút neskôr skvapalnela úplne celá. 

Po návšteve kostola sme sa neapolskými uličkami, plných malých obchodíkov presunuli na námestie Piazza del Gesu Nuovo, na ktorom sa nachádza aj krásny Kostol Gesù Nuovo. V čase ale keď sme tam boli reštaurovali celú prednú fasádu, takže jeho mramorovú fasádu sme nevideli. Ale po tom ako sme vošli dovnútra sme zostali prekvapený. Kostol, ktorý je zvonka tmavý, celkom obyčajný je vnútri prekrásny a veľmi veľký.

Keďže Taliani majú siestu, a my sme sa tam vybrali niečo pred dvanástou, tak za chvíľu sme museli odtiaľ ísť preč, lebo aj kostol zatvárali. A tak sme sa pobrali vedľa do komplexu Santa Chiara, v ktorom sa nachádza bazilika, zvonica, a kláštor. Najprv sme pozreli baziliku a zhodou okolností ju opäť za chvíľu zatvárali, čo som samozrejme ako “sprievodčíčka” určite vedela a to že sme išli najprv do Gesu Nuovo a až potom do Santa Chiara bolo určite preto tak naplánované. 😄

Bazilika Santa Chiara vás očarí svojou monumentálnosťou a jednoduchosťou. Zaujímavosťou je, že v kostole sa nachádza dlhý chórus po oboch stranách, ktorý slúžil klariskám, ktoré sa tak mohli zúčastňovať sv. omší bez toho aby ich niekto videl. Potom sme sa presuli do kláštora, ktorý mal v átriu krásne záhrady aj s pomarančovníkmi. Nevedeli sme či tento kláštor stále funguje no keď sa Filip pozrel do okien a uvidel tam sestry, a hneď nás prišli upozorniť aby sme sa tam nepozerali, tak nám bolo jasné, že je stále využívaný.

Po celom doobedí nám vyhladlo a tak sme sa vybrali do reštaurácie neďaleko námestia. Áno, áno, aj táto reštaurácia mala veľa ocenení, ale tentokrát ju našiel a vybral Filip. A poviem vám, lepšie už ani vybrať nemohol. Chutná, výborná pizza a za skvelú cenu a viac menej aj v centre mesta.

Po obede, nás už čakala len posledná zastávka dnešného dňa – Hrad Nuovo. Na hrad je obmedzený vstup na 60 ľudí, preto je potrebné mať rezerváciu. Tá vám však zaberie len pár minút a až na mieste sa môžete rozhodnúť kam všade chcete ísť. My sme si zaplatili vstup na všetko a ja ako študentka architektúry som mala múzeum zdarma. 😄 Tá škola sa niekedy aj oplatí, ale nie nie, ja si robím srandu. Som spokojná s výberom mojej školy, a dúfam, že ju aj raz úspešne dokončím.

Cestou na ubytko sme sa zastavili v obchodoch, no množstvo ľudí, ktoré tam bolo, bolo tak veľké že sme sa radšej pobrali preč. Znova sme sa zastavili ešte v nejakom supermarkete, kúpiť si niečo malé na večeru, a išli na ubytovanie si oddýchnuť.

Pridaj komentár