Pôvodným plánom tohto dňa bola idea, ísť na Vezuv. Potrebovali sme nájsť spoj ktorým sa tam dostaneme. Bežne by to nebol problém, no taliani sa rozhodli štrajkovať. Oficiálny web miestnej autobusovej dopravy nebol dostupný, a na ich FB iba ohlasovali zrušené spoje. Nevedeli sme si na žiadnych relevantných zdrojoch vybrať alternatívny spôsob dopravy, tak sme zmenili splán.
Torre Annunziata vyzerala ako najlepšia možnosť. Recenzie slubovali pekné pláže ale aj mesto so zaujímavou históriou. Vlakovú spoločnosť sme si vybrali Trenitalia, pretože podľa dostupných informácii bola jediná na náš smer, bez štrajku zamestnancov a vlaky preto chodili načas. Vystúpili sme na zastávke – Torre Annunziata Centrale – áno, bolo to centrum, no centrum mestečka bolo kúsok ďalej od pláže. Nerobilo nám problém sa prejsť, pretože sme mali aspoň možnosť vidieť aj iné časti ako len pláž.
Ako býva v Talianku zvykom, časť pláže bola verejná a zvyšok bol ohradený s pripravenými lehátkami. Bolo viacero možností, každý ponúka kúsok iné služby a hlavne má iné ceny. Po dlhej úvahe sme dospeli k záveru, že pôjdeme na Lido Eldorado. Kúpanie bola hlavná náplň dňa, takže sme si radšej zaplatili za slnečník a nejaké to lehátko. Piesok bol krásny čierny, sopečný. Voda teplá. Pláž pozvoľná. Mali sme pociť, že dokráčame skoro až k bojkám. V mori sme sa preto vydržali kúpať nadmieru dlho. (Poznámka do budúcna – isť sa natrieť opaľovacím krémom aj počas kúpania. Slnko je totižto nekompromisné. 🔥)
Kúpanie sme si však užili. Naspäť sme išli už zo stanice, ktorá bola porovnateľne bližšie – Torre Annunziata Città. V Neapole to zakončili kebabom, tak ako sa na správne cestovanie patrí. Na vyztrávenie sme si dali ešte krátku prechádzku po ulici – Corso Umberto I, s cieľom pozrieť sa stanicu metra pri univerzite. Podľa článkov na internete by mala byť veľmi pekné, umelecká. V čase našej návštevy sa však prerábala. Tak sme sa aspoň prešli.
Travel and Have Fun 