Ráno nás v Tokyu privítal dážď. Pobalili sme si veci a vyrazili na presun do dediny Yamanakako, ktorá leží priamo pod sopkou Mt. Fuji. Raňajky vo Family Marte sme tentokrát vynechali a zamierili rovno na autobusovú stanicu Shinjuku, kde sme si chceli niečo nájsť priamo na mieste.
Našťastie sme si večer dopredu presne pozreli, kde náš autobus stojí – inak by nám hľadanie v obrovskej stanici plnej ľudi, vlakov a autobusov trvalo veľmi dlho. Nakoniec sme ho našli na štvrtom poschodí a cesta sa mohla začať.
Pršalo neustále, čo nás trošku mrzelo, ale hovorili sme si, že lepšie dnes než zajtra, keď máme v pláne spoznávať pamiatky. Jazda autobusom prebehla celkom rýchlo, museli sme si len dať pozor, aby sme vodičovi dali znamenie na zastávku. Tá bola len pár minút od hotela, no keďže lialo, cesta hore sa zdala nekonečná. Prišli sme celí premočení a rozmýšľali, čo ďalej.

Našťastie na recepcii bola veľmi milá pani, ktorá nám umožnila skorý check-in, aby sme nemuseli čakať. Mohli sme si teda vysušiť veci a oddýchnuť.

Okolo 15:30 dážď prestal, a tak sme sa vybrali na neskorý obed. Najskôr som bol trochu sklamaný, pretože sme sem prišli hlavne kvôli Mt. Fuji a cez husté oblaky ju nebolo vidieť. Ale počasie sa zázračne vyčistilo a konečne sa ukázali nádherné výhľady na sopku aj jazero.
Spravili sme si krátku prechádzku okolo jazera a cestou narazili na akési lokálne hody – stánky s jedlom, ale aj typické atrakcie ako na našich jarmokoch. Pri chráme sme dokonca zastihli začiatok sprievodu cez ulice.
Večer sme si dopriali úplne tradičný zážitok – japonský onsen. Hotel mal dva, na ktoré sa bolo treba vopred rezervovať. Najprv sme sa podľa pravidiel dôkladne umyli a potom si už len užívali horúcu termálnu vodu. Pre nás to bolo podobné kúpeľom, ale o dosť intenzívnejšie. Spolu so spaním na futónoch na tradičnej tatami podlahe to bol naozaj autentický japonský deň.







